Skúsme si teda uvedomiť jednu veľmi významnú skutočnosť: Takmer každý gójsky, t.j. korenný kontinentálny občan tejto planéty je až do morku kostí presvedčený, že sa na tento svet narodil hlavne preto, aby od ukončenia vzdelania až do dôchodku len v pote tváre pracoval. Veria tomu aj neveriaci, teda ateisti…
„Dobrotivý a láskavý“ stvoriteľ nás tu údajne poslal makať, obvykle aj tam, kde nás to ani trochu nebaví. Obvykle aj tam, kde nič netvoríme a kde tupo opakujeme jeden a ten istý pracovný úkon až do bezvedomia. Stvoriteľa akoby nezaujímali naše tvorivé schopnosti a danosti. Je to divný patrón…
Dovolí, aby náš talent posudzovali tí najneschopnejší z neschopných. Vraj tak to má byť! Je každý z nás k tomuto presvedčeniu tvrdo vedený už od útleho detstva. Veríme tomu, lebo to je principiálna poučka neustále aplikovaná na každého otroka. Je to cieľavedome aplikovaný, takzvaný biblický princíp fungovania sveta. Je to trest za akýsi hrozný, nenapraviteľný hriech!
Aby sme boli otrokármi podľa platných Konov jasne informovaní, tak tento hriech je jasne popísaný v Starom zákone ako hriech poznania. Je to všeobecne známe „jablko poznania“. Ibaže ani náznakom nešlo o sexuálny kontext, ako sa nám podsúva.
Hriech v skutočnosti podľa uzurpátorov neustále pácha každý, kto chce vedieť, ako tento svet funguje, chce vedieť načo tu sme a čo je hlavným cieľom nášho bytia. V moderných formách otroctva sa potrebný vzťah preklopil napríklad do známych fráz: „Socialisticky pracovať rovná sa socialisticky žiť“ „Každému podľa zásluh a vykonanej práce“ a podobne. Plebs sa podľa toho musí riadiť, verchuška samozrejme nie, čo je lacná forma odmeny poskytovaná systémom za ich tútorstvo.
V „demokratických“ spoločnostiach je to ešte sofistikovanejšie:
Najprv sa vytvorí systém, ktorý bude vytvárať a potom účelovo kupčiť s prácou. Pre produktívnu časť sa umelo vytvorí len toľko pracovných možností, aby bolo možné veľkodušne prideľovať prácu a bola o ňu dokonca mierna bitka. Pre parazitov sa naproti tomu vytvoria mnohé umelé pracovné posty a produkčným občanom-gojom poskytnú nimi nanútené služby. Ospravedlňuje sa to údajnými spoločenskými potrebami vždy v prospech niekoho a niečoho… Vždy je to však len v prospech systému:
„Aby ste nadšene jasali, dáme vám nárok na prácu, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť hoci aj do Ústavy. Postavíme vám diaľnice, detské ihriská aj tam kde to nepotrebujete. Všetko dokonale sprivatizujeme. Prijatím ústavy a volebnou účasťou sa už nikdy nedokážete oslobodiť z občianskeho otroctva a tútorstva. Vy ste to nadšene a demokraticky chceli a my sa o vás teraz nadšene a demokraticky postaráme, aj keby sa vám to hoci aj nepáčilo.“ Rozhodnú tí, ktorí to vymysleli a schvália tí, ktorí tomu najmenej rozumejú…
Preto je vnášanie demokratických ideálov, hoci aj vojenskou, alebo revolučno-ideologickou cestou kdekoľvek po celom svete tak dôležité. Veď aj napríklad obyvatelia Bieloruska majú právo na získanie nesplatiteľných hypoték, na neriešiteľné zadĺženie štátu, odstránenie potravinovej a produkčnej samostatnosti. Každý Bielorus má právo byť bezdomovcom, prísť o dôchodok, o byt a hoci aj stratiť plnú zdravotnú starostlivosť… O tom je demokracia. Každému treba dať čo chce, aj keď to nechce… Vláda kuchárok, dlhových sľučiek, a predstaviteľov cudzích tajných služieb je to, čo by si mal skúsiť aj každý Bielorus.
Takto spotvorené to však donedávna na svete nebolo.
Preukázali sme a poskytli dôkazy, ako nás riaditelia sveta v historických záznamoch obrali o nejakých 1250 rokov pomerne nedávneho „zlatého veku“. Ten akože ani nikdy nebol… Zvyšok sa hrubo, ale priehľadne sfalšoval. Pre pripomenutie:
Strojcovia nového svetového poriadku niekde po reálnom roku Ad i 2400, po zinscenovaní globálnej katastrofy, ktorá zničila zatajenú Antickú civilizáciu, dostali príležitosť v rámci globálneho resetu urobiť svet podľa svojich predstáv. Naviazali letopočet spätne presne o 1000 rokov dozadu, aby sa ľahšie dali falšovať mapy, nápisy, pamätníky a listiny. Mapy a listiny z roku 400 sa posunuli dopredu na rok 1400 (píše sa i400 bez bodky) a chýbajúca etapa dejín vzniklá pred tým, sa využila na vytvorenie naivných rozprávok o príchode Slovanov, expanzii Maďarov, Osmanov, vzniku barbarských časov, vojen, morových rán, a následnej idilickej záchrane slovanských barbarov cestou kresťanstva.
Začal sa znova písať letopočet zámerne v štýle Ad i4XX a tak z dejín zákonite vypadla napr. celá etapa obrovského rozmachu Tartarie a jej postupný prechod do celosvetovej Antickej únie riadenej z Hyperborey. To je práve tých chýbajúcich prvých 1000 rokov dejín sveta.
Po kataklizme cirkevní historici Antické trosky po rýchlom očesaní, úprave, alebo výmene nápisov presunuli dejovo pred náš letopočet a to rovno až do staroveku a tam neustále strašia archeológov. Práve táto neskutočne vyspelá, pomerne nedávna doba nám dala Rímske antické právo. Len naivný tupec môže veriť, že sa dlho, dlho akosi údajne staroveké Rímske právo v progresívnej podobe nepoužívalo a potom ho niekto v dokonalej podobe vytiahol z primitívneho staroveku a pomocou neho až dnes preformátoval svet.
V skutočnosti vďačíme za to renesancii a osvietenským hnutiam, ktoré pomerne rýchlo po globálnej potope sa vrátili k antickým hodnotám.
V tzv. následnej „Predpotopnej“ dobe (cca 1463 – 1790) ľudia „osvietení“ okrem iného aj Rímskym právom, vyrazili z rúk cirkvi a anglosaských inváznikov opraty riadenia sveta. Začali tvoriť vyspelú globálnu predpotopnú spoločnosť a vrátili svetu aj vyššie vedomie spoločenskej spravodlivosti cestou vytvorenia impéria Petra Veľkého a Kataríny Veľkej. Celé toto historické obdobie je z 99% sfalšované.
Skupina inváznikov preto nútene išla cestou tvorby a aplikácie Pirátskeho a Morského práva, nakoľko Kony a dohody im nedovoľovali legálne si uplatňovať kontinentálne práva na pôdu a prírodné zdroje, ako si to predstavovali po zinscenovanej katastrofe. Zbíjali a kradli na mori…
Aj samotná matka cirkev hľadala riešenie. Jeden známy pápež na začiatku predpotopnej doby preto vymyslel ľstivú doktrínu, že nedávna antická kataklizma sprevádzaná globálnou potopou znova spláchla „božou vôľou“všetkých ľudí a kto sa formálne neprihlási že žije, tak je vlastne mŕtvy. Cirkev môže mať majetok utopenca „dočasne“ v správe, ak bude tento akt spečatený formálnym nákupom a predajom jeho duše v sedemročných lehotách Rímskeho práva (krst, sväté prijímanie, birmovka).
Kontinentálne práva a majetky živých utopencov bude cirkev iba dobrodušne a nezištne spravovať a bude sa denne modliť k Pánu, aby sa o svoje svetské statky nikdy nikto nezaujímal. Slovensko je intenzívne v hľadáčiku záujmov Vatikánskej stolice, nenapadá vás prečo? Že by nám konečne chceli vyplatiť výnosy? To asi ťažko…
~~~
Citát vybrán z „8 Veriť či vedieť (výpisky).pdf“. Studijní materiál možné získat na mail viz Hlavni cíle.